Starovek -vznik 4000 p.n.l. v Egypte vznikali v oblasti veľkých riek –Níl, Eufrat, Tigris, Ganga Pôdorys záhrady bol pravidelný, v tvare štvorca a obdĺžnika. Každá záhrada mala okolo múry s jedným vchodom, v strede bol bazén, ktorý slúžil na člnkovanie, ktorý bol v tvare T. Okolo múrov boli stromy ako dub, céder, cypruštek, platan, palma, granátové jablká, citrónovníky, vavrín jazmín, ruže, figovníky. V Grécku demokratická spoločnosť budovala verejnú zeleň, ktorá mala charakter účelový. Parky sa budovali okolo škôl, divadiel, chrámov, ihrísk. Bohatí ľudia si robili svoje záhradné dvory, ktoré boli zdobené kvetinami, drevinami a kríkmi. Typické boli studne nie bazény. Pre rímsku spoločnosť boli charakteristické verejné sady pre chudobnejších. Byzantská a islamská kultúra – 476 n. l. V tomto období vznikol islám, ktorý ovplyvnil kultúru aj v Európe. Stavby a záhrady boli obkolesené vysokými múrmi s jedným vchodom. Steny obydlí boli obohatené bohatým ornamentom z mozaiky. Najviac sa táto kultúra prejavila v Španielsku.

Stredovek – pre ktorý je typická románska a gotická kultúra 11. až 13. storočie. V tomto období sa vyvíja feudalizmus. Sú časté vojny a záhrady sú menej prepychové Šlachta si buduje hrady na neprístupných miestach. Každý hrad je obkolesený múrmi. Renesancia -vznikla v talianskej Flórencii. Šlachta opúšťa temné hrady a budujú sa zámky a paláce s veľkou záhradou. Dom a záhrada tvorili jeden celok. Budova bola hlavným bodom a k nej sa robila záhrada. Plochu záhrady obkolesovali živé ploty. Barok -vzniká v 2.polovici 16.storočí v Taliansku. Bohatej šľachte nestačila triezva renesancia, preto na zvýšenie moci a svojej prezentácie začali v svojich záhradách využívať barok. Barok bol označovaný ako pokrivený, podivný. Baroková budova sa vyznačovala zložitosťou, bohaté ornamenty napr. stĺp často točený, budova sa vyznačovala masívnosťou, pôdorys zámku sa oplotil a štvrté krídlo zámku sa nabudilo balustrádou alebo mrežou, honosným múrom a odtiaľ sa vchádzalo do záhrady. V Anglicku boli časté hmly, preto nemohla vyniknúť krása barokových záhrad, preto sa vrátili k prírode. Pôdorys záhrady nie je pravidelný, cesty neboli vedené v priamkach ale hadovitých krivkách tak, aby slúžili ľuďom a nespĺňali estetické funkcie. Japonci majú radi prírodu, vážia si ju. Záhrady sú robené tak aby s domom vytvárali celok. Terén modelujú, vytvárajú kopčeky a roviny.

Dá sa konštatovať, že v minulosti, bola doménou stavieb skôr samotná záhrada a plot bol iba jej ohraničením. V súčasnosti sú plot a záhrada kompaktnejšie, spolu vytvárajú celok a možno ich označiť ako súčasť záhradnej architektúry.

Ploty vo všeobecnosti plnia najmä ochrannú funkciu. Každý človek má s plotom pred domom pocit o čosi väčšieho bezpečia ako bez neho. To je aj dôvod, prečo si aj napriek meniacim sa trendom v oblasti záhradnej architektúry, plot nachádza svoje miesto na dvore, pozemku. Ploty vymedzujú hranice, vytvárajú štruktúry a tvoria rámec pre rôzne časti záhrady a pozemku. Určujú, či pozemok bude pôsobiť otvorene alebo uzavreto. Vždy na začiatku si musíte položiť otázku, či má plot brániť nežiaducim pohľadom dovnútra alebo škaredému výhľadu, či má držať deti alebo zvieratá dnu, či má chrániť pred vetrom alebo iba vytvárať optickú bariéru. Je to viacero aspektov, ktoré musíte zvážiť a podľa toho sa rozhodnúť, pre ten ktorý typ plota. Dôležitý je aj výber vhodných materiálov a vhodných postupov pri stavbe resp. pri rekonštrukcii už pôvodného plota.

Ploty a aj brány, ktoré sú ich súčasťou, by mali vždy ladiť nielen so štýlom domu a záhrady ale aj s okolím. Typický starousadlícky plot sa bude skôr vynímať na dedine ako v mestskej obytnej časti. Postaviť plot si vyžaduje aj porozmýšľať nad tým, aká by mala byť jeho životnosť.